Rakovský
- Původ jmen
- Původ příjmení
- Rakovský
|
Mužský tvar příjmení |
Ženský tvar příjmení |
| Rakovský |
Rakovská |
|
Rod Rakovských je starý turčiansky šľachtický rod so stredovekými koreňmi. Rakovskovci neboli potomkami pôvodných rakovských zemanov, pretože tí v priebehu 15. storočia postupne vymreli. Na základe nového kráľovského darovania pripadlo Rakovo Ondrejovi Čerňanskému z Veľkej Čiernej. Proti tejto donácii sa ohradilo všetko príbuzenstvo. Nedlho potom získal v roku 1479 polovičný podiel v Rakove turčiansky podžupan Matej Jesenský z Dolného Jasena (†1496). Ďalší podiel v Rakove vyženil sobášom s Annou, dcérou Juraja z Rakova. Donáciu na majetky od Mateja Korvína získal v roku 1483. Podľa získaného majetku začali jeho potomkovia používať priezvisko v tvare Rakovský seu(=inak) Jesenský de Parva Jesen. Rakovskovci preniesli svoje sídlo do Kaľamenovej, ktorú získali v polovici 16. storočia. Nedlho potom dostalo sa im obnovenia erbového listu (1561), ktorý dali zapísať do stoličnej zápisnice až v roku 1774. Z Rakova sa celkom nevysťahovali a časť rodiny ostala navždy v Rakove. Pôvodné zemianske majetky sa udržali v majetku rodu až do konca 19. storočia.
Dejiny rodu Rakovských
Rod Rakovských sa osamostatnil koncom 15. stor. rozdelením starého turčianskeho rodu Jesenských na dve línie, z ktorých jedna podľa svojho sídelného majetku v Rakove dostala prediktát de Rako a meno Rakovský. V polovici 16. stor. najvýznamnejším členom tohto rodu bol Juraj, ktorý dosiahol vysoké hodnosti a funkcie vo verejnej správe (vicepalatín, kráľovský komorník a iné). Za panovania kráľa Ferdinanda I. značne rozmnožil majetok rodu. Za zásluhy a vernosť kráľovi dostal mnohé donácie, ktorými získal a ďalšími akvizíciami ešte zväčšil majetok rodu.
Majetky a podiely v rôznych obciach:
Liptovská župa: Liptovská Štiavnica, Štiavnička, Ludrová, Biely Potok, Partizánska Ľupča, Parížovce, Dechtáre, Fiačice, Kvačany, Lúčky, Bešeňová, Uhorská Ves, Závaská Poruba,
Spišská župa: Farkašovce, Filice, Gánovce, Rokus,
Trenčianska župa: Čičmany, Vyšehradné,
Turčianska župa: Blážovce, Budiš, Kalník, Kaľamenová, Rudno,
Zvolenská župa: Breznica, Duby, Kremnička, Pršany.
Jurajovi synovia, Ján a Ondrej skonali bez potomkov zakrátko po otcovi a tak sa majetky koncom 16. stor. dostali do vlastníctva Jurajovho brata Štefana Rakovského a jeho synov Alberta, Martina, Mateja a Mikuláša. Mnohí z rodu študovali a niektorí aj pôsobili v českých krajoch. V druhej polovici 16. stor. študovali v Čechách bratia Martin, Mikuláš a Matej. Všetci začas v českých krajoch i pôsobili a Mikuláš sa tam dokonca oženil a usadil. Neskôr získal rod ďalšie majetky v Hontianskej župe a rozdelil sa na dve línie pomenované podľa svojich sídel Štiavnickou (podľa Liptovskej Štiavnice) a Rakovskou (podľa Rakova). Rod Rakovských nikdy nevlastnil rozsiahlejšie kompaktné panstvá. Ich majetky tvorili roztrúsené kúrie a majetkové podiely v mnohých obciach, v ktorých mali svoje kúrie a majetkové podiely aj iné šľachtické rody. Rod Rakovských získal značnú časť majetkov po rodoch, ktoré vymreli. Získaním majetkov po rodoch Štiavnických a Parížovských získal rod Rakovských aj príslušné majetkoprávne písomnosti, tvoriace archívy týchto rodov. Prevažná časť majetkoprávnych písomností archívu rodu Rakovských je latinská. Latinské sú však zväčša také písomnosti, ktoré vydala kráľovská kancelária, palatín, a pod. Z nepočetných listín vydaných župnými ustanovizňami v 16. stor. sú v archíve rodu dve slovenské a tri latinsko-slovenské, ktoré majú úvod a záver latinsky a výpovede svedkov sú slovensky. Pomerne najviac slovenských písomností v archíve rodu je medzi majetkoprávnymi písomnosťami obsahujúcimi právne rokovania, ktoré sa uskutočnili priamo medzi členmi liptovských a turčianskych zemianskych rodov. Sú to hlavne testamenty, obligácie na požičané sumy, kvitancie na vrátené peniaze a záložné listy. České, resp. slovenské písomnosti zo 16. stor. v archíve rodu Rakovských dokumentujú uplatňovanie sa češtiny ako písomnej reči na Slovensku v tomto období.
Osobnosti rodu
Martin Rakovský, (1535 – † 28.9.1579) bol prvým slovenským humanistom, najväčšia osobnosť našej literatúry v 16. storočí
Melchior II. Rakovský z Veľkého Rakova a z Kaľamenovej, (cca 1660 - †6.6.1707) oravský stoličný notár a podžupan
---
zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Rakovsk%C3%AD
Nejstarší osoby v rodokmenech: