Mešo
- Původ jmen
- Původ příjmení
- Mešo
|
Mužský tvar příjmení |
Ženský tvar příjmení |
| Meško |
Mešková |
| Mešo |
Mešová |
|
Meško: či dolnozemskí Meškovci, Mešovci... prislúchajú ku jednému z najstarších zemianských rodov Oravy a Liptova, alebo nie, ukáže len ak si urobíte rodokmeň. Meškovci patrili ku drobnej, tzv. kuriálnej šľachty, ktorá žila najmä na Orave, v Liptove, Turci atď. Na Orave sa spomínajú rody Meško, Kubínyi, Medvecký, Revický, Zmeškalovci... v Turci Benický, Jesenský, Jušta, Rakovský, Rutkai, Záborský, v Trenčianskej župe Borčický, Hrabovský, Hrežďovský, Medňanský, Príleský... atď. Podobné rody nižšej šľachty žili aj v iných stoliciach. Bol tu aj rad „armalistov“ t.j. zemanov bez majetku, ktorých sa povyšovalo do šľachtického stavu za vojenské zásluhy, alebo za zásluhy v službách magnátov, vo verejných správach a pod.
Najstaršie dáta čo mám po ruke, vzťahujú sa na Juraja Meška st. (doložený v rokoch 1579 – 1626), avšak ich pôvod sa hľadá už v prvej tretine XIII. st. Najdlhšie žili vo Vyšnom Kubíne. V roku 1721. boli povýšení do barónskeho stavu. Žiaľ, ale ich erb mi chýba. Aj sama pečať je ošúchaná a dá sa z nej vyčítať iba toľko, že v štíte na trojvrší stojí rozkročený muž s rukami za chrbtom (alebo vbok). Po stranách sú nejaké predmety, ktoré sa nedajú rozoznať. V klenote je len poprsie muža medzi dvoma orlími krídlami. (Jozef Novák)
O pôvode, etymológii priezviska je tiež ťažšie niečo určite povedať. Východiskom mu môže byť dem. slova mech, mešec, alebo sloveso meškať v zmysle niekde trvalo bydliť, alebo meškať = oneskorene prichádzať, otáľať a pod.
---
autor: Ján Kulík
zdroj: http://kruhy.blogspot.com/p/priezviska-m.html
Nejstarší osoby v rodokmenech: